INTERAKTÍVNY NÁSTROJ · 109 KRAJÍN

Kde sa nachádzate na Lafferovej krivke?

Lafferova krivka hovorí: niekde medzi 0 % a 100 % existuje daňová sadzba, ktorá prináša maximálny výnos – nad touto úrovňou výnos klesá. Posuňte svoj príjem a pozrite sa, kde sa nachádzate v porovnaní s 33 ďalšími jurisdikciami.

V roku 1974 ekonóm Arthur Laffer načrtol vo Washingtone na servítke, pred Donaldom Rumsfeldom a Dickom Cheneyom, jednoduchý princíp. Pri 0 % daňovej sadzbe štát nevyberie nič; pri 100 % tiež nie, pretože nikto nepracuje formálne. Medzi týmito dvoma extrémami leží vrchol výnosu.

Podľa CPB (Jacobs, Jongen & Zoutman, 2013, 'Over de top') leží holandský vrchol výnosu okolo 49 %. Štatutárna sadzba Box 1 je 49,5 % – presne na vrchole. Nad 55 % (Dánsko 55,9 %, Fínsko 56,95 %) podľa Trabandta & Uhliga (2011, Journal of Monetary Economics) vyššie zdanenie prináša menej, nie viac.

Tento nástroj vám to ukáže pre váš vlastný príjem. Posuňte sumu, vyberte krajinu odchodu a cieľovú krajinu a značka sa posunie po krivke. Všetky sadzby pochádzajú priamo z národných daňových úradov (Belastingdienst, BMF, HMRC, IRS, Agenzia delle Entrate a 29 ďalších).

Strata (vyššie dane)€ 11,811/rok-19.7 pp
Hrubý mesačný príjem€ 5,000/mes.
€ 1.5k€ 5k€ 15k€ 30k

rastúca strana – vyšší výnos

Lafferova krivka: daňový výnos podľa úrovne sadzbyAsymetrická krivka s pásmom neistoty. Os Y: teoretický výnos (normalizovaný). Os X: marginálna sadzba 0–100 %. 13 krajín odchodu (červená) a 11 destinácií (zelená) ako vlajkové značky na ich štatutárnej najvyššej sadzbe.🇺🇸🇵🇹0%25%50%75%100%Marginálna sadzba
Krajina odchodu (F)Destinácia (T)Zóna vrcholu výnosu

Štatutárne vs. režim: Toto porovnanie zobrazuje štatutárne najvyššie sadzby (jablká s jablkami). Špeciálne režimy (PT IFICI, IT impatriati, ES Beckham, CY non-dom, NL 30%-regeling, GE Small Business, TH LTR-visa) často výrazne znižujú efektívne zaťaženie, ale neplatia pre každého – vypočítaj svoju situáciu cez kalkulačku.

Oficiálne zdroje podľa krajiny (109)

Zdroje

  1. CPB Policy Brief 2013/04 – Jacobs/Jongen/Zoutman, "Over de top" – holandská sadzba maximalizujúca výnos na 49 % (štatutárne 49,5 % = presne na vrchole).
  2. Trabandt & Uhlig 2011, JME – "How Far Are We From The Slippery Slope? The Laffer Curve Revisited" – vrm v rozvinutých ekonomikách medzi 49 a 55 %.
  3. Diamond & Saez 2011, JEP – "The Case for a Progressive Tax" – vzorec pre optimálnu najvyššiu sadzbu na základe Paretovho koeficientu a behaviorálnej elasticity.

Ilustratívny model so štylizovanou krivkou. Vrchol na úrovni 49% je stredný odhad CPB pre Holandsko (Jacobs/Jongen/Zoutman, 2013). Presná poloha vrcholu závisí od správania: ak sa príjem sotva reaguje na sadzby, posúva sa smerom k 73% (Diamond-Saez); čím mobilnejší ste, tým nižší je váš osobný bod nasýtenia.

Nie je poradenstvom. Výskumné údaje, nie predpoveď. Daňové zaťaženie vychádza z verejných štatutárnych sadzieb; efektívne zaťaženie sa líši kvôli odpočtom a sociálnym odvodom. Pásmo neistoty odráža rozsah empirických odhadov ETI (0,2 až 0,5).

Často kladené otázky

Čo presne je Lafferova krivka?
Graf, ktorý opisuje vzťah medzi daňovou sadzbou a daňovým výnosom. Pri 0 % a 100 % je výnos nulový. Medzi tým leží vrchol – presná poloha závisí od behaviorálnej elasticity a rozdelenia príjmov. Empirické odhady pre vyspelé ekonomiky sa pohybujú medzi 49 % a 55 %.
Ako presné sú tieto čísla?
Marginálne sadzby pochádzajú priamo z národných daňových úradov (Belastingdienst pre NL, BMF pre DE, HMRC pre UK atď.). Tvar krivky je kalibrovaný podľa CPB 2013 pre Holandsko a nadväzuje na Trabandt-Uhlig 2011 pre medzinárodné pásmo. Je to smerová indikácia, nie osobné daňové poradenstvo.
Prečo nástroj zobrazuje štatutárne, a nie efektívne sadzby?
Pre medzinárodné porovnanie musíme merať jablká s jablkami. Štatutárne sadzby sú verejné a jednotne definované. Efektívne sadzby sa líšia podľa osoby (odpočty, režimy, sociálne odvody). Špeciálne režimy ako PT IFICI, IT impatriati, ES Beckham alebo CY non-dom často výrazne znižujú – vypočítajte svoju situáciu prostredníctvom našej kalkulačky Freedom Score.
Existuje Lafferova krivka naozaj?
Mechanický princíp (0 % a 100 % prinášajú obe nulu) nie je predmetom diskusie. Otázkou je len, kde leží vrchol. Odhady sa pohybujú medzi 43 % (vysoká behaviorálna elasticita) a 73 % (nízka elasticita, Diamond-Saez 2011). Vedecký konsenzus: medzi 49 % a 55 % pre vyspelé ekonomiky.